Hre na automatoch, jednej zo závislostí gamblingu prepadáva čoraz viac ľudí a čo je najzávažnejšie, rapídne sa znižuje veková hranica gamblerov. Patologické hráčstvo to nie sú len hracie automaty. Patrí sem množstvo hazardných kartových hier, rulety a množstvo tipovacích súťaží. Podľa odborníkov je v súčastnosti na Slovensku asi 50 000 gamblerov a ich počet sa rapídne zvyšuje. Chorobnému hraniu ľahko podľahnú ľudia všetkých vekových kategórií. Vyskytuje sa v spoločnostiach s veľkými sociálnymi rozdielmi. Bohatí sa hre venujú z rozmaru, chudobní často zo zúfalstva. Patologické hráčstvo je podľa odborníkov takou istou chorobou ako alkoholizmus alebo závislosť na drogách. Nejednu rodinu gambler dokázal priviesť na mizinu.
Varovné signály pre príbuzných gamblerov:
• čoraz častejšie pýta od známych a priateľov peniaze, pôžičky
• doma sa začínajú objavovať rôzne dôkazy o gamblingu ako tikety, vstupenky do herní…
• rodinný príslušníci zistia nevysvetliteľné dlhy
• objavujú sa rôzne telefonáty od neznámych ľudí, alebo zvýšené telefónne účty
• u dotyčného začínajú prejavovať zvýšené stavy úzkosti, zádumčivosti, „snívania“, extrémnej únavy
• narušia sa vzťahy s priateľmi, rodinou
• nevysvetliteľne sa závislý vzdáva koníčkov, záľub
• neplní svoje každodenné povinnosti, zabúda, je rozpačitý…
Patologické hráčstvo sa rozvíja v troch štádiách:
1. štádium výhier:
Budúci hráč má tzv. začiatočnícke šťastie. Pri hre prežíva povzbudzujúce euforické pocity. U hráča narastá sebavedomie, verí, že môže vyhrať, kedy sa mu zachce. Čas a peniaze Čas a peniaze vynaložené na hru sú ešte v rámci sociálnej únosnosti. Hráč nachádza potešenie v atmosfére herní. Slasť a vzrušenie z hry vyhľadáva čoraz častejšie a aby dosiahol žiadúce pocity, zvyšuje stávky. V čase nehrania sa rád oddáva fantáziám o výhrach a je neprimerane optimistický.
2. štádium prehier:
Hráč v tejto fáze už prehráva čoraz viac peňazí a snaží sa ich vyhrať späť. Hráva osamotený a chváli sa občasnými výhrami. V jeho myslení už prevláda hazard. Hrá čoraz viac, volí riskantnejšie varianty hry, hrá na viacerých automatoch súčasne. V dôsledku vývoja svojej poruchy už nedokáže prestať s hrou, ani keď prehral vopred stanovený limit peňazí, ani po dlhom období prehier. Svoje prehry tají a hranie maskuje alebo bagatelizuje. Klame čoraz viac. Potajomky berie z domu peniaze alebo cennejšie veci a predáva ich pod cenu. Požičiava si peniaze od príbuzných, spolupracovníkov a náhodných známych. Dlhy nie je schopný včas vrátiť, zadlženosť vzrastá. Dochádza k narušeniu rodinných vzťahov. Problémov v zamestnaní pribúda a dochádza k nepríjemným situáciám pri vymáhaní dlžôb veriteľmi. Hranie sa už nedá udržať v tajnosti. Keď vyjde najavo často až hrozivý rozsah materiálnych a nemateriálnych strát, hráč zvyčajne všetko oľutuje a sľubuje, že už nikdy nebude hrať. Je ochotný hľadať pomoc. Jeho okolie i on samotný verí, že všetko bude v poriadku aj bez vyhľadania odbornej pomoci. Nejaký čas hráč dokáže dokonca aj nehrať. To vedie k upokojeniu jeho príbuzných a k obnoveniu ich dôvery. Žiaľ, zväčša nasleduje tajný návrat k hraniu.
3. štádium straty kontroly (fáza zúfalstva, závislosti):
Je vyvrcholením procesu vývoja poruchy patologického hráčstva. Je poslednou fázou s najintenzívnejším kontaktom s hrou. Hráč naďalej zvyšuje stávky a predlžuje čas strávený hrou. Je neschopný prestať hrať. Všetky pokusy vyvarovať sa hraniu končia recidívou, teda návratom k hraniu. Človek závislý od hry (gambler) všetky peniaze utráca pri hre a prostriedky na hru získava aj páchaním trestnej činnosti (krádeže, podvody, sprenevery). Naďalej je však presvedčený, že ak vyhrá, všetko dá opäť do poriadku. Napokon hrá už len pre hranie samotné a prípadné výhry hneď prehráva. Je zrejmé, že závislosť vedie k zmene osobnosti hráča. Je často podráždený, nepokojný, vyhýba sa ľuďom. Prežíva depresiu, beznádejnosť, objavujú sa samovražedné myšlienky a konanie.