Príčiny užívania drog sú rôzne a môžeme ich rozdeliť
a) experimentálne – snaha o získanie nových zážitkov (väčšinou u ľudí nespokojných so svojím životom a lebo životnou situáciou), pričom subjektívne príjemný zážitok môže viesť k opakovanému užitiu drogy
b) rekreačné – väčšinou ide o užitie drogy pri spoločenských udalostiach (alkohol, nikotín, marihuana, kokaín, halucinogény)
c) symptomatické – zmiernenie telesných alebo psychických ťažkostí alebo príznakov choroby (alkohol, analgetiká)
d) kompulzívne – sú dôsledkom silnej, nutkavej túžby po droge, ktorej sa človek nevie ubrániť a sú jedným z príznakov závislosti
Prvé tri spôsoby užívania drog môžu viesť až k závislosti. Definitívna diagnóza závislosti by sa mala stanoviť len vtedy, ak v priebehu roka dôjde k výskytu troch alebo viacerých znakov:
1. silná túžba alebo pocit nutkania užiť látku
2. problém v sebaovládaní pri užívaní látky (začiatok a koniec užívania alebo množstvo látky)
3. telesný odvykací stav (droga je užívaná s úmyslom zmenšiť príznaky, spôsobené jej predchádzajúcim užitím)
4. nárast tolerancie k účinku drogy (zvyšovanie dávky látky na dosiahnutie stavu, ktorý predtým nastal pri užití oveľa nižšej dávky)
5. postupné zanedbávanie iných záľub alebo záujmov, v prospech užívanej psychoaktívnej látky
6. pokračovanie v jej užívaní, napriek dôkazom o jej škodlivých následkoch (napr. poškodenie pečene nadmerným pitím)
Zjednodušene – závislosť možno charakterizovať ako stav, keď príjem drogy pôsobí slasť a vynechanie dávky vyvolá nepríjemné duševné alebo telesné príznaky. Je to stav vznikajúci opakovanou konzumáciou drogy (buď z času na čas alebo nepretržite).
Rozhodujúcimi faktormi pre vznik závislosti sú tolerancia (na dosiahnutie určitej reakcie je potrebné stále väčšie množstvo drogy) a kontrola (schopnosť kriticky a reálne vyhodnotiť situáciu z hľadiska potrieb a osobných alebo spoločenských povinností).
1. počiatočné (euforické) štádium:
- ľahké zadováženie si drogy
- odstránenie obáv, napätia, opojenie
- pocit „rozšíreného vedomia“
2. kritické (varovné, návykové) štádium:
- zvyšovanie tolerancie, potreba zvýšenia dávky
- poruchy sebahodnotenia (odmietanie varovných signálov blízkych ľudí)
- príležitostné komplikácie v škole, rodine, partii
- finančné, časové, motivačné zmeny v režime dňa
3. vlastné štádium závislosti:
- výrazné zmeny v osobnosti (kriminalita a pod.)
- viditeľné zdravotné problémy (abstinenčné príznaky, nespavosť, chudnutie)
- strata kontroly nad užívanými dávkami (zvyšovanie tolerancie)
- problémy pri výkone (škola, šport, brigáda)
4. konečné (terminálne) štádium:
- celkový úpadok osobnosti (strata životnej motivácie)
- výrazné zvýšenie tolerancie voči droge (zvyšovanie dávok)
- vážne zdravotné problémy, duševný úpadok
- spoločenská izolácia
Ľudstvo vždy bolo a je vynaliezavé pri zadovážení si omamných látok a tiež spôsoby ich aplikácie do organizmu sú rôzne:
- orálne (per os – cez ústa) užívanie (pitie, jedenie)
- fajčenie, inhalovanie (vdychovanie ústami)
- šnupanie (vdychovanie nosom)
- injekčné (intravenózne) užívanie)
Našťastie, užívanie drog, hlavne mladými ľuďmi, nepostupuje zásadne od abstinencie k závislému užívaniu. Väčšinou sa u teenagerov objavuje ich užívanie nepravidelne a najčastejšie začína a vrcholí v bode experimentovania.
Cieľom liečby je, pokiaľ je to možné, úplné odstránenie závislosti. Odvykací proces prebieha v zdravotníckych zariadeniach.
Proces sa začína detoxikáciou (pomalé znižovanie dávok, očista organizmu od užívanej látky).
Nasleduje samotná liečba (centrum drogových závislostí, psychiatrická ambulancia), ktorá môže byť – – krátkodobá (1 – 3 mesiace)
– strednodobá (2 – 6 mesiacov)
– dlhodobá (1.5 a viac rokov)
Každý by si mal uvedomiť, že problém so závislosťou na drogách sa nedá odignorovať – mala by sa zvýšiť informovanosť o predchádzaní a prevencii drogových závislostí. Ak už však jedinca táto závislosť postihne, dá sa úspešne liečiť, ale človek sa musí dobrovoľne rozhodnúť zmeniť svoj životný štýl. V tom mu musia byť veľmi nápomocní rodinní príslušníci, príbuzní a priatelia.